Sociálna trojčlennosť

Zdravé spolupôsobenie kultúry, ekonomiky a politiky

Texty - Rudolf Steiner

Idey a chlieb
Vyšlo v časopise „Trojčlennosť sociálneho organizmu“, marec 1920
Tento krátky, ale dôležitý text Rudolfa Steinera k téme trojčlennosti sociálneho organizmu bol zverejnený v roku 1920. Poukazuje v ňom na to, že podstata riešenia sociálnych problémov nemôže spočívať v rozdávaní materiálnych prostriedkov (chlieb), ale v šírení myšlienok, ktoré prinesú ľuďom správne podnety pre ich konanie, pre ich prácu. Okrem iného v ňom čiastočne reaguje na vtedajšiu politickú situáciu, ktorá sa nápadne podobá na tú súčasnú. Napriek tomu, že text má viac ako 90 rokov, nestratil svoju aktuálnosť.

Nezamestnanosť
Vyšlo v týždenníku „Das Goetheanum“, 9. októbra 1921
Článok o príčinách nezamestnanosti a ich súvislosti s politickým myslením súčasnosti

Trojčlennosť a intelektuáli
Vyšlo v časopise „Trojčlennosť sociálneho organizmu“, apríl 1920
Text o potrebe osvojenia si nového spôsobu myslenia v kruhoch intelektuálov a vedcov

Túžba doby po myšlienkach
Vyšlo v časopise „Trojčlennosť sociálneho organizmu“, december 1919
Namiesto zavádzania nových sociálnych dávok či umelého vytvárania pracovných miest je treba si osvojiť skutočne nové myšlienky, aby sme neopakovali stále dokola staré chyby.

Politika štátu a politika ľudstva
Článok z 13. novembra 1920, zverejnený v zborníku „Michael gegen Michel“ v roku 1926
Zamyslenie Rudolfa Steinera nad povahou štátnej politiky a vývojovými potrebami ľudstva.

Vytýčenie pedagogického cieľa waldorfskej školy
Vyšlo v časopise „Sociálna budúcnosť“ vo februári 1920
O pedagogických cieľoch prvej waldorfskej školy v Stuttgarte a o význame waldorfskej pedagogiky.

O Celosvetovom školskom spolku
Niečo o myšlienke Celosvetového školského spolku, ktorá nebola nikdy uskutočnená.

Marxizmus a trojčlennosť
Pohľad Rudolfa Steinera na marxizmus.

Slobodná škola a trojčlennosť
Základné argumenty pre nutnosť oddeliť školu od politiky a od ekonomiky.

Korene sociálneho života
Pre správne porozumenie sociálnemu aspektu spoločnosti je potrebné si aktívne vyškoliť myslenie špecifickým spôsobom.

Právo a hospodárstvo
Prečo nie je možné vytvoriť právne pomery zodpovedajúce modernému ekonomickému životu bez realizácie sociálnej trojčlennosti?

Výzva nemeckému ľudu a kultúrnemu svetu
Text pôvodnej výzvy z marca 1919, ktorú možno považovať za začiatok verejného pôsobenia Hnutia za sociálnu trojčlennosť.

Pestovanie ducha a hospodársky život
Nie inštitúcie majú byť sociálne, ale ľudia musia mať sociálne zmýšľanie, aby mohla spoločnosť harmonicky fungovať.

Hospodársky zisk a duch času
Prečo je nutné nahradiť ekonomickú motiváciu prostredníctvom zisku niečím iným a ako to môže byť uskutočnené?

Základný omyl sociálneho myslenia
Hospodárska oblasť nikdy nedokáže samú seba premeniť na lepšiu, to je možné dosiahnuť len zmenou v oblasti kultúrno-duchovnej a politicko-právnej.

Pôda trojčlennosti
Najskôr treba pripraviť pôdu, na ktorej môže vyrásť skutočne zdravý sociálny organizmus.

Vodcovia a vedení
Ľudia majú sklon k masovému nasledovaniu vodcov, dôležité však je, aby im vodcovia ponúkali tvorivé idey smerujúce do budúcnosti.

Reálne sily v sociálnom živote súčasnosti
O tom, prečo sa bez poznania sociálnych síl pôsobiacich v súčasnej dobe dosiahnuť zlepšenie stavu spoločnosti.

Čo je potrebné
O nahradení starých podnetov a myšlienkových návykov novými podnetmi.

Schopnosť pracovať, ochota pracovať a trojčlenný sociálny organizmus
Ako by bolo správne postupovať, ak chceme nahradiť ekonomický motív zisku motívom práce v prospech celku?

Socialistická duševná slepota
O nutnosti zohľadniť pri budovaní spoločnosti aj psychologické poznanie o človeku

Socialistické brzdenie vývoja
Premenu ekonomiky na spravodlivejšiu nie je možné dosiahnuť pomocou starého politického myslenia

Sociálny duch a socialistická povera
Vytrácajúca sa motivácia k práci a čím a ako ju treba nahradiť

Trojčlennosť počas vojny a po jej skončení

Duchovné dedičstvo a požiadavky súčasnosti
Prečo je prevládajúci svetonázor príčinou sociálnych problémov súčasnosti a čo by bolo potrebné urobiť?

Fatalizmus ako škodca doby

Pravdivá osveta ako základ sociálneho myslenia
Nestačí poukazovať na potrebu obratu k duchovnu, potrebné je preduchovniť myslenie a cítenie vo všetkých oblastiach života.

Mŕtva politika a živé idey
Ak si neosvojíme nové idey, tak už zostáva len násilná moc.

Je potrebný správny úsudok
Dôležitejší je správny úsudok o príčinách problémov a potrebnej zmene, ako realizácia nejakého jednotlivého opatrenia.

Pomýlené idey a morálka novinárov
Ak by čo najviac ľudí odložilo naivitu, ktorá im bráni pochopiť dianie, mnohé by sa mohlo zlepšiť.

Pravá a nepravá trojčlennosť sociálneho organizmu
Pravda, právo a životná prax musia nahradiť frázy, konvencie a životnú rutinu.

Pri celosvetových otázkach sa zabúda na duchovný život
V tomto článku Steiner poukazuje na to, že bezduchosť vo svetovej politike a sústredenosť výhradne na mocensko-hospodárske zájmu musia opakovane viesť k veľkým vojnovým konfliktom. Článok možno považovať za príklad jeho prístupu k tomu, čo dnes nazývame geopolitikou, Steiner však hľadá konštruktívnu cestu, ako by mohla každá zo zúčastnených strán dostať to, čo potrebuje v rámci svetového vývoja. Takto by sa mohol vytvoriť aj základ pre svetový mier.

Duchovná signatúra súčasnosti
Hodnota doby je meraná pokrokom smerujúcim do hĺbky a nie do šírky.