Európa - a spolu s ňou aj Slovensko - prechádza dejinnou fázou, kedy sa mnohé doterajšie koncepcie sociálneho usporiadania ľudskej spoločnosti ukázali ako veľmi problematické alebo rovno nefunkčné. Existuje akútna potreba funkčných riešení spoločenských problémov v mnohých oblastiach života. Lenže to je práve to, s čím sa v dnešnej dobe z rôznych dôvodov ani po mnohých pokusoch nepodarilo niečo urobiť. Objavujú sa síce rôzne nové idey, koncepcie a prístupy k riešeniu súčasných problémov, lenže si často navzájom odporujú a nie je jasné, podľa akých kritérií by sa malo zvoliť to, čo môže našu spoločnosť priviesť k viac harmonickému fungovaniu ako doteraz. V prvom rade teda potrebujeme vedieť, ako si tvoriť úsudok o súčasnom stave vecí, o oprávnenosti a správnosti jednotlivých navrhovaných opatrení, a tiež o tom, ako nachádzať nové sociálne riešenia. Prispieť k tomuto hľadaniu a nachádzaniu je zámerom sociálnej trojčlennosti.
Sociálna trojčlennosť sa snaží poskytnúť predstavu o zdravých vzťahoch spoločenských oblastí, pričom rozlišuje tri základné oblasti: oblasť kultúrno-duchovnú, oblasť politicko-právnu a oblasť ekonomickú (hospodársku). Každá z týchto troch oblastí by sa mala rozvíjať samostatne v súlade s vlastnými zákonitosťami, a následne potom pôsobiť primerane jedna na druhú. Princípy platné pre tieto oblasti je možné pomenovať nasledovne: v oblasti kultúrno-duchovnej je základným princípom individuálna sloboda, v oblasti ekonomickej je to bratská spolupráca a v oblasti politicko-právnej je to rovnosť.
Každý z týchto troch princípov je určitou jednostrannosťou v živote a navzájom si odporujú. Sloboda, ktorá si žiada rozmanitosť a voľnosť v rozhodovaní, sa neznáša s uniformitou a prísnymi pravidlami rovnosti a ani s nátlakom nutnosti súvisiacim s princípom bratstva. Preto nie je možné ich ľubovoľne miešať. Spoločenské inštitúcie v každej z troch oblastí života môžu dobre plniť svoj účel len vtedy, ak majú ako hlavný vždy iba jeden princíp. Ich vzájomné zladenie a harmonické spolupôsobenie potom už musí zabezpečiť človek svojím vedomým konaním a aktívnosťou vo všetkých troch oblastiach. Tak vznikne nová, vyššia forma zjednotenia toho, čo bolo predtým rozdelené.
Sociálna trojčlennosť neponúka žiadne konkrétne riešenia či opatrenia, ale ponúka komplexný pohľad na vzájomné vzťahy človeka k prírode, ku kultúre a duchovnu, a k ostatným ľuďom, aby potom na základe pochopenia týchto vzťahov mohli byť v danej situácii nájdené vždy nanove tie správne riešenia či opatrenia, a vytvorené tie správne fungujúce spoločenské inštitúcie.