V druhej časti tejto série som poukázal na to, že tretí sektor sám osebe nie je duchovným článkom trojčlenného sociálneho organizmu. Toto však treba upresniť. Všeobecná charakteristika oblasti slobodného duchovného života hovorí o tom, že sem patrí školstvo a vzdelávanie všeobecne, umenie, náboženstvo a vedecké bádanie. Niektoré organizácie tretieho sektora síce je možné zaradiť do jednej z uvedených kategórií aktivít, ale napriek tomu len v mizivom množstve prípadov možno skutočne hovoriť o tom, že by daná organizácia predstavovala inštitúciu slobodného duchovného života. Dôvodom je, že duchovný život je slobodný len vtedy, ak čerpá svoje podnety a ciele určitým spôsobom.
Dve organizácie, povedzme občianske združenia, môžu mať navonok zhodný predmet činnosti, napríklad výchovu detí v predškolskom veku a dennú starostlivosť o ne, a napriek tomu jedna z nich môže byť považovaná za súčasť slobodného duchovného života a tá druhá nie. Rozdiel tu je v spôsobe, akým ľudia vykonávajúci činnosť združenia získavaj impulzy svojho každodenného rozhodovania a konania. Dnes je obvyklé, že napriek neziskovej forme združenia je v podstate jeho činnosť bežným podnikaním a tomu je prispôsobená aj organizácia všetkých aktivít. Potom to však znamená, že pri rozhodovaní ľudí nie je prvoradý slobodný duchovný rozmer, ale rozmer hospodársky. Tým sa vlastne takí ľudia stavajú do pozície, že podnety svojho konania získavajú z materiálnych okolností a nie zo slobodných intuícií.
To isté platí pre všetky treťosektorové organizácie, ktoré majú rôzne politické ciele[1], ovplyvňovanie verejnej mienky, ochranu životného prostredia atď. Určujúcim tu nie je samotný predmet činnosti (t. j. či ide o vzdelávanie, umenie, náboženstvo alebo výskum), ale primárne motívy konania ľudí. Ľudia a reálne motívy ich konania potom musia byť základným kritériom posúdenia danej inštitúcie, napríklad na účely podpory, financovania atď.
Z uvedeného vyplýva nasledovné:
Tu vidno, že idea trojčlennosti sociálneho organizmu môže poskytnúť veľmi závažné podnety aj v tejto oblasti. To by bolo možné ukázať aj v ďalších oblastiach života, ale to momentálne nie je mojím zámerom.
Niekto sa možno teraz spýta, že ak je teda idea sociálnej trojčlennosti taká aktuálna a dôležitá, tak čo by mal robiť človek, ktorý si praje jej rozšírenie medzi ľuďmi a neskôr aj jej presadenie v živote? Odpoveď je stabilne rovnaká [3]: v prvom rade by ju mal študovať on sám a pomôcť aj druhým, aby ju mohli študovať. Ďalej, ak mu to jeho životná situácia umožňuje, tak by mal pracovať na realizácii vzorových príkladov, ktoré jednotlivé aspekty sociálnej trojčlennosti umožnia realizovať v živote – ale aj to by sa malo chápať len ako spôsob štúdia, pretože premenu celej spoločnosti si od toho sľubovať nemožno. Keď k tomuto poznaniu dospeje dostatočný počet ľudí, vytvoria sa tým podmienky na realizovanie skutočných spoločenských zmien a zároveň bude prítomné aj poznanie, ktoré tieto zmeny umožní uskutočniť zdravým spôsobom.
Pokiaľ nie je v jednotlivých prípadoch uvedené inak, podlieha obsah na tejto webovej stránke licencii
- uveďte autora, nepoužívajte dielo komerčne, nezasahujte do diela.
Články a eseje
Preložené texty
Diskusie a polemiky