Sociálna trojčlennosť

Zdravé spolupôsobenie kultúry, ekonomiky a politiky

Čo sú to nové myšlienky?

Andrej Szolgay

SÉRIA: V čom spočíva novosť idey sociálnej trojčlennosti?, časť 1.


Niekto by mohol namietnuť pri čítaní článkov Trojčlennosť a intelektuáli, Túžba doby po myšlienkach alebo Sto rokov politického snívania (1914 - 2014), že je síce pekné vyzývať ľudí k osvojeniu si nových myšlienok, ale že tu sa vlastne o žiadnych nových myšlienkach nehovorí, pretože celá táto záležitosť so sociálnou trojčlennosťou je stará už sto rokov. Svet sa odvtedy zmenil v takej miere, že nie je isté, či to, čo sa tu hlása ako „nové“, je vôbec použiteľné, o novosti ani nehovoriac.

Táto námietka je oprávnená v tom zmysle, že sa treba stále pýtať, či naša myšlienková výbava, na základe ktorej sa snažíme utvárať svet, zodpovedá tomu, čo je v danej dobe potrebné a aj uskutočniteľné vzhľadom na podmienky a ľudí, ktorí sú k dispozícii. Ani Rudolf Steiner si nemyslel, že táto idea sociálnej trojčlennosti je niečo trvalo platné. Na otázku, či je sociálna trojčlennosť niečím, čo považuje za večne platnú pravdu, ktorá vytvorí trvalé sociálne formy, odpovedal:

„V posledných storočiach sa prirodzene usilovalo o vytvorenie jednotného štátu; dnes sme v konkrétnej prítomnosti tak ďaleko, že ho musíme rozčleniť na tri časti. Po nejakom čase príde znovu to druhé, spojenie (syntéza).“

Doposiaľ sa nepodarilo dať ľudskej spoločnosti zdravú trojčlennú formu. Ak by už onen čas na realizáciu ubehol (ešte si ukážeme, že to tak nie je), aj keby už prišiel čas na tú novú syntézu troch spoločenských oblastí, stále by tu chýbal onen medzikrok v podobe trojako členenej spoločnosti, a preto by táto syntéza nemohla byť urobená zdravým spôsobom. Bolo by to, akoby sme pri vývoji a výchove, resp. vzdelávaní dieťaťa chceli po skončení materskej školy preskočiť základnú školu a poslať ho rovno na gymnázium.

Z toho, čo bolo uvedené vyplýva, že nové myšlienky sú také, ktoré nám pomáhajú, aby sme to naše „dieťa“, tú našu spoločnosť, ktorej podoba nie je výsledkom nejakých prírodných síl, ale je výsledkom nášho každodenného konania - aby sme jej vývoj viedli zdravým spôsobom. To skutočne nejde bez poznania základných zákonitostí spoločenského vývoja. Toto poznanie je dnes ešte veľmi málo rozšírené, a preto sa dá aj po sto rokoch označiť za nové. Nejde o nové myšlienky v dnešnom povrchnom zmysle podľa dátumu ich zverejnenia, ale nové v tom zmysle, že to je niečo pre značný počet ľudí dosiaľ nepoznané.

V ďalšej časti tohto zamyslenia načrtneme, ako je to s aktuálnosťou sociálnej trojčlennosti a v čom konkrétne je táto idea primeraná našej dobe viac, ako kedykoľvek predtým.