blog   newsletter   suche   kontakt   impressum 
  

 

Čo je to sociálna trojčlennosť?


 krátka verzia  -  dlhá verzia 

Človek sa stáva čoraz zložitejším a s ním i ľudská spoločnosť. Často však chce mať sám seba jednoduchšieho než je, redukovať sa na nejaký vzorec alebo dokonca politickú stranu. Zasadiť sa za sociálnu trojčlennosť znamená pracovať na takej spoločnosti, ktorá človeka prijíma v jeho celistvosti, so všetkými jeho zdanlivými protirečeniami.

Zdravá spoločnosť predpokladá rozdelenie spoločnosti na tri oblasti: duchovný život (kultúra a vzdelávanie), hospodársky život (ceny a mena) a právny život. Tieto tri oblasti sú na seba tak odkázané, že nadvláda jednej z nich má katastrofálne spätné účinky na obe zvyšné oblasti. Hnutie za sociálnu trojčlennosť sa snaží upozorniť na tento úpadok a ukázať nové perspektívy.

Oblasti spoločnosti by sa mali rozvíjať autonómne (samostatne) a vďaka tomu vplývať na seba pozitívne. Až keď tieto oblasti nebudú nevhodne pomiešané, môžu sa naplno rozvinúť ich vlastné zákonitosti: sloboda v duchovnom, rovnosť v právnom a bratstvo v hospodárskom živote.

Každý človek je menšinou – sloboda v duchovnom živote

Kultúra žije zo slobody, ale nie zo slobody kolektívnej alebo národnej, ale zo slobody individuálnej. Každému má byť dovolené prekračovať kultúrne hranice.

Slobodný duchovný život, ako slobodne tvoriace umenie a vzdelávanie, buduje schopnosti, ktoré ľudstvo potrebuje pre svoje myšlienkové i hmotné prežitie a ďalší rozvoj. Schopnosti sa môžu vyvinúť len zo slobodného ducha. Všetko, čo súvisí so schopnosťami, patrí do oblasti duchovného života. Preto by mal byť kapitál kontrolovaný duchovným životom a prenechaný schopným podnikateľom až do ich odchodu na dôchodok alebo ich smrti. Potom by sa dostal darom k novému schopnému podnikateľovi. Akékoľvek dedenie kapitálu je vylúčené, pretože kapitál nie je viazaný na krv, ale na schopnosti.

Autorské práva alebo patenty vedú k duchovnej krádeži. Samozrejme, aj výskumní pracovníci musia z niečoho žiť. Financovanie príspevkami a darmi im ale dovoľuje dať výsledky ich výskumu voľne k dispozícii.

Každý človek je ľudstvom – bratstvo v hospodárskom živote

Globalizácia je nevyužitou príležitosťou. Kto počíta s náhodnosťou trhu, sklame sám seba alebo iných. Z cien na svetovom trhu by mal byť schopný vyžiť každý, nielen ľudia v priemyselných krajinách.

Popri plytvaní pôdou veľkomajiteľmi pozemkov trpia malí roľníci v rozvojových krajinách v konkurencii vysoko dotovaných poľnohospodárskych produktov z Ameriky a Európy. To vedie k paradoxnej situácii, že aj napriek dnešnej nadvýrobe sa možno dostať do biedy a hladu.

Spravodlivý obchod tu hrá čoraz väčšiu úlohu. Možno hovoriť o „zmluvnom hospodárstve“, ktoré má nahradiť slepé trhové hospodárstvo a umožniť malým roľníkom žiť dôstojný život.

Bez výrobných prostriedkov nie je čo predávať. Peniaze musia preto vznikať tam, kde sú nasadené výrobné prostriedky, t.j. decentralizovane v každom jednotlivom podniku, a zmiznúť, keď tieto výrobné prostriedky už nič nevyrábajú. Len takto ohraničenými peniazmi (resp. ohraničenými akciami) možno zabrániť každej inflácii a menovej špekulácii. Úloha štátu sa tu obmedzí na to, aby nedovolil úžernícke úroky.

Každý človek má jeden hlas – rovnosť v právnom živote

V štátnom právnom živote ide o demokraciu, ako napr. pri otázkach vnútornej a vonkajšej bezpečnosti. Tu môže byť jednotlivec väčšinou prehlasovaný.

Či pomôže viac demokracie alebo nejaká priamejšia demokracia, je ale otázne. Štát by skôr mal byť súbežne s tým v mene slobody a bratstva oveľa viac obmedzovaný.

Prvé náznaky toho nájdeme v samotnom slove demokracia. Väčšinou sa do nej zahŕňajú nielen slobodné voľby, ale i nezávislé médiá. Ten, kto v tomto zmysle myslí dôsledne ďalej, bude musieť požadovať i nezávislé školstvo.

Každý človek je mostom – spolupôsobenie extrémov

Každý človek je zároveň menšinou, občanom a predstavuje celé ľudstvo. Spoločenské ustanovizne však musia byť vybudované jednoduchšie. Môžu brať do úvahy vždy len jedno z toho. Ľudskou sa spoločnosť stáva až spolupôsobením spoločenských ustanovizní, keď sa tieto začnú skutočne dopĺňať bez toho, že by sa chceli navzájom pohltiť.

Kto ale zaručí, že sa spoločenské ustanovizne so svojimi jednostrannosťami nerozídu rôznymi smermi? Nik iný, než človek sám. On je to, kto stavia mosty. Je nielen občanom v štáte, ale je aktívny i v hospodárstve a kultúre. Človek je jednotou spoločnosti, a čím viac sa ho to týka, tým lepšie.

Autor: Sylvain Coiplet
Preložil: Marian Fillo

Spenden